Cez posledné mesiace som zistila že prestávam rozumieť svojmu prvo a zároveň poslednorodenému potomkovi. K tomuto poznaniu som prišla náležitým pozorovaním a bádaním jeho správania. Minule sa zo zaujatím hrabal v počítači lebo sa vraj nejaké tintítko v procesoroch pokazilo. Keď bol hotový, prišiel za mnou aby som mu otvorila konzervu lebo po jeho snahe otvorenia tej nemožnej veci sa otvárak zlomil a konzerva nadobudla tvar rugbyovej lopty.
Keď bol malý tak vyliezol na každý strom. A z každého stromu aj väčšinou zletel. Čo mu nebránilo v ďalšom lezení. Minule som chcela aby sa vyštveral na povalu pre starodávne rodinné chodítko. Švagrinino vnúča sa učí chodiť. Na tvári sa mu zjavil splašený výraz: "A čo keď sa šmyknem z rebríka ???"
Ako štvorročný sa tmolil za nami pri sadení zemiakov. Keď sme sa otočili tak sme zistili že vyzbieral zemiaky do vedierka a hrdo nám hlásil: "pozbieral som komperky, ktoré vám vypadli. " Tohtoročná jar a sadenie komperkov.
"Ideme sadiť zemiaky"
"Ja sa musím učiť"
"Che???"
"No fakt."
N druhý deň priniesol päťku zo slovenčiny , vysvetlenie veľmi prozaické, vraj zabudol že sa mal učiť slovinu a on si zopakoval fyziku. Zistila som že môj syn trpí chvíľkovým zabúdaním s poddiagnózou účelové zabúdanie.
"Kedy si mal byť doma?"
"Zabudol som mami, prepáč."
"A mami ešte si mi nedala vreckové."
"Čo vravíš, nepočujem ťa?"
"Vreckové mami!!!"
"Asi som zabudla a nepamätám si kde som dala peňaženku a čo vlastne chceš? Nepamätám sa."